Seď a breč!

Dnešní díl věnujeme fenoménu, se kterým se potkáváme každý den. Vědomě i nevědomě: VYHÝBÁNÍ. Podíváme na to, proč máme tak silnou tendenci některým věcem utíkat z cesty. Co nás k tomu vede? Jakou roli v tom hraje naše minulost, naše evoluce a jaké hlubší psychologické mechanismy se nám při tom zapojují? Otevřeme téma schematerapie, konkrétně tzv. odtažitého obránce, jednoho z typických režimů, do kterého přepínáme, když je toho na nás moc nebo když nás bolí to, co nechceme cítit. Probereme, kde jsme se tento způsob fungování naučili, proč nám tehdy pomáhal … a proč nám dnes často komplikuje vztahy, práci i vlastní pocit hodnoty.
Zamyslíme se také nad tím, co je pod povrchem návyků a chování, o kterých se nemluví lehce: závislostí, promiskuity, kompulzivního sledování pornografie a dalších forem útěku. Čemu se vlastně vyhýbáme? Před čím utíkáme? A proč se tato strategie, byť nám někdy krátkodobě uleví, dlouhodobě obrací proti nám?
Připravte se na upřímnou, otevřenou a občas možná nepříjemnou, ale důležitou epizodu. Protože to, čemu se vyhýbáme nejvíc, je často přesně to, co nejvíc potřebujeme pochopit.

Politika – slovo, které v posledních letech spouští v lidech čím dál víc emocí. Zlost, zklamání, úzkost, frustraci… A také otázku: Má vůbec smysl se tím zabývat, když stejně nic nezměním?V tomto otevřeném a upřímném díle se Aneta a Přemek pouštějí do tématu, které se stále častěji objevuje i v terapeutických ordinacích. Sdílí nejen svůj osobní pohled na československou politickou scénu, ale i zkušenosti ze své praxe, jak politická situace ovlivňuje náladu, energii a duševní zdraví lidí kolem nás.Dozvíte se:
Z čeho politická úzkost pramení a proč se objevuje i u lidí, kteří se „o politiku nezajímají“.Jak reaguje naše psychika, když máme pocit, že jsme bezmocní.Co s tím můžeme dělat – a jak si zachovat vnitřní klid i v době, kdy je veřejný prostor plný napětí.Díl je směsí osobní výpovědi, humoru a terapeutického nadhledu. Nečekejte politickou debatu, ale lidský rozhovor o tom, jak přežít dobu, kdy i zprávy mohou vyvolat úzkost.

V tejto epizóde sa rozprávame o perfekcionizme – o jeho koreňoch, vnútornom nastavení aj o tom, ako sa často skrýva za snahou byť neustále lepší, presnejší či výkonnejší. Pozrieme sa aj na mód hyperkompenzátora zo schématerapeutického pohľadu – teda na spôsob, akým sa niektorí z nás vyrovnávajú so zraniteľnosťou cez kontrolu, úspech alebo nadmerné úsilie.
Rozoberáme, čo sa deje pod povrchom tejto snahy, prečo býva tak ťažké „povoliť“ a ako sa dá s perfekcionistickými vzorcami pracovať s väčším porozumením a súcitom.
Ako vždy – trochu odborne, trochu s humorom a dosť úprimne.

Prvé živé nahrávanie nášho podcastu na Karlínskom dni za duševní zdraví na tému Laskavosť a súcit k svojmu telu s  psychologičkou a terapeutkou Terezou Makovou.

V tejto epizóde vás Přemek prevedie imagináciou ako upokojiť vnútorného kritika – ten hlas, ktorý nás často brzdí, zneisťuje alebo unavuje svojimi komentármi. Spoločne mu dáme tvar, meno a priestor, aby sme pochopili, čo sa nám snaží povedať. Možno zistíte, že jeho tvrdosť skrýva obavy a snahu vás chrániť, a možno mu len doprajete pauzu.

Všetci ho máme – ten hlas v hlave, ktorý nám hovorí, že nie sme dosť dobrí, dosť výkonní, dosť čokoľvek. V tejto epizóde sa rozprávame o vnútornom kritikovi: kde sa berie, ako ovplyvňuje naše správanie, prežívanie aj vzťahy – a čo s ním môžeme robiť. Prečo nás niekedy kritika “motivuje” a inokedy paralyzuje? A ako znie láskavejší hlas, ktorý by sme si možno priali počuť častejšie?
Hovoríme o terapii, vlastnej skúsenosti aj o tom, prečo niekedy potrebujeme menej sebazdokonaľovania a viac súcitu.

Antidepresíva, benzáky, stabilizátory… čo vlastne robia a kedy dávajú zmysel?
V tejto epizóde sa rozprávame o psychofarmakách – bez strašenia, bez glorifikácie, zato s rešpektom a úľavou. Riešime, prečo lieky nie sú náplasť na život, ale môžu byť legitímna súčasť zvládania psychických ťažkostí. Kto ich predpisuje, ako účinkujú a čo by si mal vedieť, ak o nich uvažuješ – alebo ťa už nebaví ich obhajovať pred okolím.

Keď “terapeut” lieči všetko od detstva po ekzém a ešte vám k tomu predá kryštál…
V tejto epizóde sa ponárame do sveta pseudo-odborníkov, rýchlokvasených koučov a samovyhlásených terapeutov. Hovoríme o tom, kde končí psychologická pomoc a kde začína manipulácia, aké červené vlajky si všímať pri výbere terapeuta a prečo “stačí si to len nastaviť v hlave” nie je intervencia. Z odborného pohľadu rozoberáme psychologické šmejdoviny, ktoré sa tvária ako pomoc, no často zanechávajú klientov ešte zmätenejších, vyhorených alebo s ľahšou peňaženkou.

V tejto epizóde sa venujeme téme vnútorných a vonkajších zdrojov, ktoré podporujú psychickú odolnosť, uľahčujú zvládanie krízových období a zohrávajú kľúčovú úlohu v terapeutickom procese.Diskutujeme o tom, ako možno zdroje rozpoznať, vedome ich rozvíjať a opierať sa o ne v náročných obdobiach. Hovoríme aj o koncepte okna tolerancie, ktorý ponúka rámec na porozumenie tomu, v akom rozpoložení sa nachádzame a ako si môžeme cielene pomôcť – regulovať sa, ukotviť alebo vyhľadať podporu.A áno, opäť sme boli nielen múdri, ale aj úprimní, osobní a miestami (ne)primerane vtipní.

V tejto epizóde sa púšťame do témy, ktorá síce nie je na prvý pohľad „terapeutická“, ale v terapii aj mimo nej často nečakane zaznie – spiritualita. Čo to vlastne je? Musí to byť o viere v niečo „vyššie“, alebo môže byť spiritualita aj o spojení so sebou, prírodou, alebo komunitou? Ako pracujeme s klientmi, ktorí do terapie prinášajú duchovné otázky, alebo naopak – ktorí o spiritualite nechcú počuť ani slovo? A ako to máme my dvaja – máme vlastné rituály, ktorým by sa dalo hovoriť spirituálne? 
Vtipy, spytovanie svedomia aj uzemnenie cez prax – to všetko nájdete v tejto epizóde.